Nesiem na sebe ťarchu tých,
Zlým duchom strachu posadnutých.
Sám mám už plnú nošu,
A ešte mi ku krku aj káričku viažu.
Môj ohnutý chrbát nik viac nevidí,
A každý mi len závidí.
Že cestu poznám, kam chcem ísť, ..
Ráno sa budím v čiernej tme,
Môj úsmev, to je tak vzácne ..
Nemám vraj strácať na duchu,
a veriť tomu človeku,
Čo pravdu vravel – pravdu mal
- ó Bože, tys ma potrestal.
Chcem smutne smutný život viesť.
To už tu bolo, .. ty však vedz,
že slnko večer zájde zas ..
.. a ráno, to sa len novej facky dočkáš.
Smutne je v tomto svete, na Zemi,
a veru, sú len problémy,
čo denne jazvia čelo,
jaj sestra, prosím, pomôž mi.
Domov mi srdce pohladí,
je to kraj, v mojej mysli, v pozadí.
A hlupák som, ak utekám tam ..
tam kde nikoho nepoznám.
(ale nebojte, som normalny, len, ked to pride .. v ceruze a papieri najdem pokoj :-)) )
Komentáre
Felician
Kathrin
Vies, ..
A priklad uvediem v najblizsom prispevku, na ktorom prave pracujem :)).
tvoja sebacharakteristika - ktora to je?
pa
F_Z
Je to
Ja som tie prve slohy presne tak nejak pochopila. Ludia pridu, povedia co ich trapi a cakaju ze ty to za nich vyriesis. a ja nie som z tych ktori povedia ze nepomozu,,,