Je príjemný večer,
príjemný ako bozk.
Cestou mestom vidím
stáť kráľovský koč.
Kráľovský koč,
a v ňom celý majetok,
voľakto má snaď už tohto,
sveta dosť.
Chce niekam odísť?
Či snáď musí?
Než ho niekto rukami zahrdúsi.
Kráľ sedí na koči,
a nič nevidí.
Pre iné radosti obetuje možno,
svoje posledné okamihy.
On má všetko pri sebe,
my kade - tade,
my sa len ženieme,
a on si sedí v tráve a sade.
Hlúpy ver nie je,
čo už on prečítal,
že školu nemá,..
kto by mu vyčítal.
Majetok pri nohách,
noviny v ruke,
a sedí v tráve,
to by hádam prospelo,
nejednej dáme.
Život - deň, noc a zas to isté,
kontajner = hypermarket,
a raňajkuje v tráve.
Aj to je život kráľa,
je sám sebe pán,
on veru nebude,
poplatný politickým stranám :).
Ten pokoj z neho,
doteraz mám,
a neviem veru, prečo závidím
týmto blúdnym dušiam.
Oni majú pokoj, slobodu,
zlú povesť a smäd,
no predsa si len na tomto svete
musia tak ťažký kríž niesť.
Hlavu bez práce a starosti,
bez plánov, i radosti ..
(zdroj foto - www.LOZOYA.COM)
Pokoj nech nájdu, títo králi naši,
nech spoznajú, že práve ich svet je niekedy krajší.
Ja vďaka môjmu kráľovi pokoj,
aspoň na dnes, v hlave mám,
to, čo som videl, asi už nikam neschovám.
Aspoň päť korún mu do dlane dám,
a ďakujem, si pri odchode zašepkám.
On nevie prečo, ja to viem!
Za to, že ...
20/07/2005
Komentáre
wow
Dakujem !
asi som mal k tomu dat aj komentar, ale nevzniklo to len tak, mal som k tomu neskutocne silny podnet ..
netreba
Kathrin