Felician_Z

          

    Ked som bol minule doma, prechadzal som sa po zahrade. Zastal som pod jednym stromom. Je najstarsi v nasej zahrade, vraj ho zasadil este moj prastary otec. To muselo byt davno, kedze uz 56 rokov nezije.

Na tomto strome sme sa ako mali hravali. Ja, moja sestra a sesternice, a susedia ..

Mali sme na nom "vojensku" zakladnu, hojdacky, „stanovy tabor“, pochovavali mrtve kuriatka a najdene vrabce ..

Strom zil s nami.

    Ked som sa pri nom zastavil, zazrel som pazitku.

    Spomenul som si na vsetky nase hry v detstve. Casto boli prerusovane. Raz nas volala babka, inokedy teta alebo mamina. Na obed, olovrant, desiatu, ci veceru. Miloval som chlieb s maslom, ci mastou a na nom pazitku.

    Poklakol som k zemi a nahol sa k pazitke. Uzasne vonala. Detstvom. Odtrhol som si niekolko „pazitiek“ a jedol. Chut a pocit na jazyku, to vsetko bolo ako v detstve. Predstavil som si, ako sme behali po zahrade, ako sme dedkovi kradli klince, ako sme stracali srubovaky a kladiva. Ako sme spavali na zahrade .. a to vsetko vdaka pazitke.

    Bola svetlozelena, rastla na inom mieste, pri chodniku. Ked som sa ucil kosit, niekolko krat som ju takmer vykynozil, ked uz bola stara, ohadzovali sme sa jej fialovymi kvetmi, ked bola mlada, palila na jazyku ..

    Trochu zavidim bratrancovi, ze moze to vsetko prezit. Ma sest rokov, zivot a aj detstvo este len pred sebou .. niekedy mam chut vratit sa o dvadsat rokov spat a vsetko prezivat s nim, so starkym, s pazitkou ..

f.