Udalosti pred tzv. malou vojnou ..
18.03.2007 11:11:55
18. marec 1939 ..
18. marca došlo k dohode Slovenska a Nemeckej ríše o ochrane na 25 rokov.
Minister NO pplk. gšt. Čatloš vyzval – povolal záložných dôstojníkov na dobrovoľné cvičenie a všetkých Slovákov dôstojníkov, ktorí ostali v zálohe vyzval, aby nastúpili na činnú službu.
Na rokovaní Slovenskej vlády sa rozhodlo aj o definitívnom odchode českých vojsk a o prepustení všetkých štátnych zamestnancoch, ktorí majú českú národnosť. Jediný dôvod na prepustenie bola národnosť Posledným termínom na odchod sa stal 22. marec.
Pokračovalo sťahovanie 12. divízie z Karpatskej Ukrajiny do Prešova (tých častí 12. divízie, ktorá neunikla pred maďarským vojskom do Rumunska). Divízia sa mala premiestniť do Prešova smerom od Humenného na Vranov nad Topľou, Hanušovce nad Topľou, Prešov. Po príchode im bolo nariadené odovzdať zbrane. Okrem vojenského materiálu, ktorý musia odovzdať v Prešove si môžu ponechať z osobnejších vecí armádneho pôvodu len odev, opasok, batoh, jedálnu misku a všetko, čo si na Slovensko doniesli z domu. Aj k tomuto však potrebovali povolenie. To muselo byť pre vojakov veľmi potupné
Počas presunu mali velitelia dbať o poriadok a predovšetkým na to, aby sa nestrhli nepokoje medzi vojakmi „nabrúsenými“ členmi zmobilizovanej Hlinkovej gardy. Príslušníci bývalej československej armády, ktorý boli pôvodom z Karpatskej Ukrajiny mohli byť na vlastnú žiadosť prepustení a vyslaní k hraničným prechodom Stakčín, Sobrance alebo Kostoľany nad Hornádom. Mohli odísť domov. Väčšina z nich však neodišla.
Tento deň, ako a posledných niekoľko, sa objavujú správy, že môže dôjsť k prekročeniu hraníc, či napadnutiu na východe Slovenska zo strany Maďarska. Dôvodom na postup maďarských vojsk je snaha o zmenu hraníc na juhovýchode Slovenska. Z tohto dôvodu sa ustanovuje stráženie úsekov Michalovce – Užhorod, Stakčín – Perečín, Stakčín- Užok.
Pre vyššie spomínané informácie boli vytvorené dve hlavné skupiny, ktoré mali chrániť východ Slovenska a jedna záložná skupina, ktorá mala chrániť predovšetkým oblasť Prešova od juhu - od Košíc.
Skupina „Zemplín“, ktorej veliteľom sa stal kpt. v.z. (stot. v.z.) Štefan Haššík mala pôsobiť juhovýchodne od Michaloviec a Sobraniec. Skupina sa skladala sa z pešieho pluku 20 v Michalovciach, ženijného práporu, 12. delostreleckého pluku z Čemerného, práporu pešieho pluku 1 z Prešova a delostreleckej batérie 112 z Humenného. Kpt. gšt Haššík hlásil, že i keď nie je obsadená ani jedna obec na území Slovenska, postavenia maďarských vojsk v susedných obciach nepredpokladajú nič dobré. Napriek tomu Maďarsko avizovalo nezabrať žiadnu obec a plne rešpektovať hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom, avšak až po presnom určení doterajšej krajinskej hranice. Preto žiadal pplk. gšt. Malár, aby na východ došiel gen. Viest a viedol delimitačné rokovania.
Severovýchodne bola vytvorená, v okrese Snina, skupina „Stakčín“. Táto mala pôsobiť v juhovýchodným a severovýchodným smerom od mesta Snina. Sila tejto skupiny bola jeden peší prápor (z p. pl. 16) a jedná delostrelecká batéria. Veliteľom skupiny sa stal mjr. Matejka. Popoludní bola do operačného priestoru tejto skupiny vyslaná jedna jedna rota (16. rota p. pl. 16), ktorej úlohou bolo stráženie hraničného priestoru a vykonávať pravidelné hliadkovanie. Ubytovať sa mala priamo v Stakčíne. Pôsobiť mala v smere Stakčín – Ubľa.
/ak by nieco nesedelo, skuste mi to napisat/
f.
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.
Komentáre